Exprezident Realu († 76). Prečo mu nevyšli Messi s Henrym? A Mbappé?

Bola to päťročnica, na ktorú žiadny fanúšik Realu Madrid nikdy nezabudne. Medzi rokmi 1995 až 2000 sa španielsky gigant po dlhých 32 rokoch vrátil na európsky trón. A triumf v Champions League vyhral v tomto medzičase hneď dvakrát. Muž, ktorý pod oboma úspechy nesie výrazný podpis, sa volá Lorenzo Sanz. Vtedajší prezident “bieleho baletu”, ktorého trápilo podlomené zdravie, v sobotu v 76 rokoch podľahol nákaze koronavírusy.

V 90. rokoch sa zo športového riaditeľa vypracoval až na post prezidenta kráľovského celku. Klubu, ktorý 32 rokov čakal na triumf v Pohári majstrov, neskôr Champions League. Pod Sanzovým velením sa z Realu Madrid stal opäť obávaný kolos. Mužstvo, z ktorého mala celá Európa nahnali.

Akonáhle sa madridský funkcionár dostal na najvyššie postavenú stoličku v klube, pustil sa do prestavby kádra. Za svoje finančné prostriedky vtedy masívne investoval do posíl. Hoci je prvá éra Galacticos (zvučných posíl) prisudzovaná nástupcovi Florentine Pérezovi, bol to Sanz, vďaka ktorému sa v Madride počas pár rokov zišla rada hráčov, o ktorých sa v súčasnosti hovorí ako o legendách.

Na San Bernabéu vtedajší stavebné magnát priviedol napríklad Predrag Mijatović, Davor Šuker, Roberta Carlosa či Clarence Seedorfa. A zvučné mená nechýbala ani na lavičke: počas Sanzovy päťročnice sa na trénerskom poste pretočili Fabio Capello, Jupp Heynckes či Guus Hiddink. Najväčší trefou však bolo zverenie najslávnejšie futbalové značky na svete Vicentemu del Bosquemu, ktorý sa z pár dočasných záskokov stal španielskou trénerskú legendou, ktorá mala obrie úspechy s Realom aj reprezentáciou

Ale späť k Sanzově ére: v roku 1998 opanoval Real Ligu majstrov po dlhých 32 rokoch, keď Heynckesův výber zrazil Juventus. O dva roky neskôr madridské mužstvo zvíťazilo znovu, tentoraz nad Valenciou. “Biely balet” bol späť pevne na nohách.

Lenže Sanzův mandát netrval večne. Väz madridskému rodákovi v roku 2000 zlomili finančné problémy klubu. Vo voľbách sa ešte postavil súčasnému prezidentovi Pérezovi, ale nemal silu, aby konkuroval jeho sľuby priviesť Luise Figa z Barcelony a ďalším prípadným posilám.